Sprievodca
Nasridská sála: prečo barcelonské tablao vyzerá ako Alhambra
Štýl, ktorý stojí za oblúkmi, a prečo bol vybraný pre flamenco dom na katalánskej ulici.
Pozrite si termíny na GetYourGuide ↗Čo označuje nasridský štýl
| Prvok | Čo to je |
|---|---|
| Nasridská dynastia | Posledná moslimská dynastia vládnuca na Pyrenejskom polostrove, so sídlom v Granade |
| Alhambra | Ich palácový komplex v Granade, podľa ktorého je štýl pomenovaný |
| Muqarnas / vyrezávaná štuková výzdoba | Dekorácia z vyrezávanej omietky pripomínajúca plást |
| Geometrická dlažba (blízka azulejo) | Vzory dlaždíc s hviezdami a polygónmi typické pre tento štýl |
Čo znamená „nasridský štýl
Nasridovci boli poslednou moslimskou dynastiou, ktorá vládla akejkoľvek časti Iberského polostrova, so sídlom v Granade až do roku 1492. Ich charakteristickým architektonickým dedičstvom je palácový komplex Alhambra — vyrezávaná štuková výzdoba, geometrická dlažba a podkovovité oblúky, navrhnuté pre efekt zblízka, nie z diaľky. Je to štýl, ktorý sa má čítať pomaly, zblízka, a nie obdivovať z druhej strany nádvoria — čo je čiastočne dôvod, prečo sa dá pomerne dobre preniesť do interiéru miestnosti namiesto otvoreného palácového komplexu. Slovo „nasridský" samo pochádza z Banu Nasr, arabského názvu dynastie, a štýl sa niekedy širšie označuje ako maurská alebo andalúzska architektúra, hoci „nasridský" konkrétne označuje túto poslednú a najprepracovanejšiu fázu, a nie staršie stavby z obdobia Umajjovcov južnejšie v Córdobe.
Prečo si ho barcelonské tablao požičalo
Samotné flamenco má hlboké korene v Andalúzii a okolo tridsiateho výročia tablaa v roku 1990 bola sála výrazne prezdobená v tomto nasridskom štýle — zámerné vizuálne prepojenie medzi priestorom a umením, ktoré sa v ňom predvádza, a nie všeobecná „španielska" dekoratívna voľba. Mnohé flamencové scény po celom Španielsku sa opierajú o ploché, všeobecné andalúzske znaky — kované železo, keramické dlaždice, svetelné reťaze — bez toho, aby sa zaviazali konkrétnej architektonickej tradícii tak, ako to robí tento priestor. Muqarnas — klenba pripomínajúca plást, charakteristická pre tento štýl — je jednou z technicky najnáročnejších foriem islamskej architektonickej výzdoby na reprodukciu, pretože sa spolieha na opakovanie trojrozmerných geometrických jednotiek, a nie na plochý opakujúci sa vzor, ktorý možno jednoducho naškriabať alebo obložiť dlaždicami.
Vyrezávaná omietka, nie maľba
Dekoratívne povrchy pripomínajú vyrezávanú štukovú výzdobu skôr než plochú nástennú maľbu — ten istý vrstvený, trojrozmerný reliéf, vďaka ktorému interiéry samotnej Alhambry pôsobia z diaľky ako textúra, nie ako vzor. Tento rozdiel je dôležitejší, než sa môže zdať: maľovaný vzor vyzerá rovnako v každom svetle, zatiaľ čo vyrezávaný reliéf zachytáva tieň odlišne podľa toho, kde v miestnosti svetlo dopadá, čo mení vzhľad stien počas večera, keď sa mení osvetlenie samotného predstavenia. Skutočná reštaurátorská práca v nasridskej tradícii, akú tablao pripisuje bez menovania konkrétnych osôb, zvyčajne zahŕňa štukatérov a dlaždicových majstrov vyškolenných špecificky v technikách, ktoré sa dodnes používajú pri údržbe samotnej Alhambry, lokality svetového dedičstva UNESCO, ktorej vlastná konzervácia je nepretržite financovaným odborným remeslom, a nie jednorazovou dekoratívnou prácou.
Kto ju vykonal
Vlastná história tablaa pripisuje zásluhy reštaurátorom vyškolenným v granadskej reštaurátorskej tradícii — tej istej disciplíne, ktorá udržiava samotnú Alhambru — bez verejného menovania konkrétnych osôb na vlastnej stránke tablaa. To je významný doklad aj bez menovaných jednotlivcov: granadská reštaurátorská škola je špecifické, uznávané remeslo, nie všeobecný nárok dekoratéra, že bol „inšpirovaný" maurskou architektúrou v abstraktnom zmysle. Modré a zlaté akcenty v dlaždicovej výzdobe v nasridskom štýle bežne odzrkadľujú geometriu hviezd a polygónov, ktorá sa nachádza v interiéroch samotnej Alhambry — vizuálny jazyk postavený na opakujúcich sa osemcípych hviezdach a prepojených polygónoch namiesto figuratívnych motívov, v súlade so širšou tradíciou islamskej architektonickej ornamentiky vyhýbajúcej sa zobrazovaniu postáv v náboženských alebo dvorských prostrediach.
Sála stvorená na to, aby ste si ju vychutnali zblízka
Pretože tablao usádza hostí tesne okolo nízkeho pódia, a nie v divadelnom odstupe, vyrezávané detaily na stenách sú niečím, pri čom sedíte celý večer — nie kulisou, ktorú len letmo zachytíte z balkónového sedadla. Ak vám to vaše miesto dovoľuje, príďte o niečo skôr a skutočne sa pozerajte na oblúky a obkladačky okolo svojho stola, nielen na pódium — samotná sála je súčasťou toho, čo ste si rezervovali, nielen kulisou predstavenia. Nič z toho nie je výsadou Barcelony — nasridské vplyvy sa objavujú v reštauráciách, hoteloch a kultúrnych priestoroch po celom Španielsku i za jeho hranicami — no ich spojenie práve s flamenco tablaom, a nie s bežným tapas barom či hotelovým foyer, vytvára priamejšiu líniu medzi dizajnom sály a umením, ktoré sa v nej predvádza.
Andalúzia a Katalánsko, bok po boku
Výsledkom je sála, ktorá je v katalánskej metropole viditeľne andalúzska — pripomienka, že samotné flamenco putovalo do Barcelony dávno predtým, než sem dorazila táto konkrétna sála, nesené generáciami andalúzskej migrácie do mesta počas dvadsiateho storočia. Vidieť túto históriu zabudovanú do stien, a nie len predvádzanú na pódiu, je pravdepodobne to nezvyčajnejšie, čo toto konkrétne tablao ponúka v porovnaní s flamenco šou inscenovanou vo všeobecnej spoločenskej sále alebo hotelovom plese. Či už návštevník prichádza s týmito znalosťami, alebo nie, samotná sála je postavená tak, aby ich sprostredkovala vizuálne — oblúky a obkladačky odvádzajú skutočnú prácu, nie sú len všeobecnou „španielskou" atmosférou pre publikum, ktoré sa možno nepozrie dostatočne zblízka.